{"id":388,"date":"2024-07-27T19:28:12","date_gmt":"2024-07-27T17:28:12","guid":{"rendered":"http:\/\/www.cpppap.svsbb.sk\/new\/?p=388"},"modified":"2025-11-29T19:50:45","modified_gmt":"2025-11-29T18:50:45","slug":"subor-rozvijajucich-cviceni-pre-deti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cpppap.svsbb.sk\/?p=388","title":{"rendered":"S\u00fabor rozv\u00edjaj\u00facich cvi\u010den\u00ed pre deti"},"content":{"rendered":"\n

Vhodn\u00e9 pre rodi\u010dov i u\u010dite\u013eky matersk\u00fdch \u0161k\u00f4l<\/p>\n\n\n\n

V. Mas\u00e1kov\u00e1
PhDr. V. Urb\u00e1\u0159ov\u00e1
Pedagogicko-psychologick\u00e1 porad\u0148a hl. mesta Praha
Pr\u00edloha:<\/strong> Pracovn\u00e9 listy pre deti pred\u0161kolsk\u00e9ho veku
Redak\u010dn\u00e1 rada:<\/strong> PhDr. J. Moc, V. Mertin, K. Kordov\u00e1, A. Z\u00e1horov\u00e1
Praha, december 1982
Upravila:<\/strong> Ivana \u0160kodov\u00e1, metodik KPPP v Banskej Bystrici<\/p>\n\n\n\n

V\u00e1\u017een\u00ed rodi\u010dia,<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Va\u0161e die\u0165a, ktor\u00e9 m\u00e1 za\u010da\u0165 v bud\u00facom roku chodi\u0165 do \u0161koly, bolo vy\u0161etren\u00e9 psychol\u00f3gom a na z\u00e1klade tohoto vy\u0161etrenia bolo zisten\u00e9, \u017ee niektor\u00e9 v\u00fdkony die\u0165a\u0165a nie s\u00fa e\u0161te na takej \u00farovni, aby die\u0165a po n\u00e1stupe do 1. triedy zvl\u00e1dlo bez probl\u00e9mov n\u00e1roky \u0161koly.<\/p>\n\n\n\n

Okrem vlastn\u00e9ho biologick\u00e9ho v\u00fdvinu die\u0165a\u0165a sa na dosiahnut\u00ed \u017eiad\u00facej \u00farovne \u0161kolskej pripravenosti podie\u013ea aj vhodn\u00e9 v\u00fdchovn\u00e9 p\u00f4sobenia, ktor\u00e9 n\u00e1m pom\u00e1ha formova\u0165 die\u0165a do \u00falohy \u0161kol\u00e1ka. T\u00fato \u00falohu s\u00edce \u010diasto\u010dne pln\u00ed i matersk\u00e1 \u0161kola, nemo\u017eno v\u0161ak zab\u00fada\u0165 aj na podiel v\u00fdchovy die\u0165a\u0165a v rodine.<\/p>\n\n\n\n

Oblast\u00ed, v ktor\u00fdch je treba pripravi\u0165 die\u0165a na \u0161kolu je nieko\u013eko. Nedaj\u00fa sa s\u00edce celkom oddeli\u0165, ve\u013emi \u010dasto sa prekr\u00fdvaj\u00fa (napr. schopnos\u0165 dlhotrvaj\u00facej pozornosti nepochybne ovplyvn\u00ed die\u0165a pri dokon\u010den\u00ed danej \u00falohy), napriek tomu ich m\u00f4\u017eeme z\u00e1merne cvi\u010di\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Tam, kde nesta\u010d\u00ed be\u017enou formou rozv\u00edja\u0165 jednotliv\u00e9 funkcie det\u00ed – v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch v\u00fdvoj neprebieha celkom rovnomerne – je treba s die\u0165a\u0165om pracova\u0165 zamerane. Predklad\u00e1me V\u00e1m preto program pr\u00e1ce s de\u0165mi, ktor\u00fd m\u00e1 pom\u00f4c\u0165 rodi\u010dom pravideln\u00fdm cvi\u010den\u00edm rozvin\u00fa\u0165 u det\u00ed jednotliv\u00e9 funkcie, podstatn\u00e9 na dosiahnutie \u017eiad\u00facej \u00farovne pripravenosti na \u0161kolu.<\/p>\n\n\n\n

Cel\u00fd program m\u00e1me rozvinut\u00fd na 10 t\u00fd\u017ed\u0148ov, pri\u010dom v danom popise cvi\u010den\u00ed na ka\u017ed\u00fd jednotliv\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 s\u00fa zast\u00fapen\u00e9 rozv\u00edjaj\u00face cvi\u010denia pre jednotliv\u00e9 funkcie. Pri ozn\u00e1men\u00ed v\u00fdsledkov psychologick\u00e9ho vy\u0161etrenia ste sa dozvedeli, ktor\u00fdm smerom m\u00e1te na die\u0165a p\u00f4sobi\u0165 a naopak, v ktor\u00fdch oblastiach die\u0165a intenz\u00edvnu starostlivos\u0165 nepotrebuje, na ako dlho by sa n\u00e1prava mala konkr\u00e9tne rozvrhn\u00fa\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Pre preh\u013eadnos\u0165 uv\u00e1dzame e\u0161te s\u00fabory cvi\u010den\u00ed, vz\u0165ahuj\u00face sa k jednotliv\u00fdm funkci\u00e1m. Tie vyu\u017eijeme vtedy, ak m\u00e1 die\u0165a v niektorej oblasti v\u00e4\u010d\u0161ie \u0165a\u017ekosti a ak sa potrebujeme k niektor\u00fdm cvi\u010deniam vr\u00e1ti\u0165, pr\u00edpadne je mo\u017en\u00e9 obohati\u0165 ich o analogick\u00e9 cvi\u010denia a hry, ktor\u00e9 mo\u017eno n\u00e1js\u0165 v literat\u00fare pod\u013ea prilo\u017een\u00e9ho zoznamu.<\/p>\n\n\n\n

Nieko\u013eko pozn\u00e1mok k vlastnej pr\u00e1ci s de\u0165mi:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

    \n
  1. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 venujeme pribli\u017ene pol hodiny priamej hre s die\u0165a\u0165om. Striedame \u0165a\u017e\u0161ie cvi\u010denia s \u013eah\u0161\u00edmi a tak predch\u00e1dzame \u00fanave die\u0165a\u0165a. Die\u0165a by sa malo s\u00fastredi\u0165 asi na 20 min\u00fat.<\/li>\n\n\n\n
  2. Nikdy nen\u00fatime die\u0165a, aby pracovalo s listami ke\u010f je unaven\u00e9, alebo sa mu nechce. Pok\u00faste sa privies\u0165 ho k „hraniu“ pochv\u00e1len\u00edm, povzbuden\u00edm, pr\u00edpadne drobnou odmenou za spr\u00e1vne splnen\u00fa \u00falohu.<\/li>\n\n\n\n
  3. Za\u010d\u00edname v\u017edy od cvi\u010den\u00ed, ktor\u00e9 die\u0165a ovl\u00e1da a pri ktor\u00fdch je \u00faspe\u0161n\u00e9. Postupne zvy\u0161ujeme n\u00e1ro\u010dnos\u0165 predkladan\u00fdch \u00faloh pod\u013ea toho, ako die\u0165a program zvl\u00e1da.<\/li>\n\n\n\n
  4. Nemus\u00edme denne v\u0161etky odpor\u00fa\u010dan\u00e9 cvi\u010denia tr\u00e9nova\u0165, ale tie, v ktor\u00fdch die\u0165a v\u00fdrazne zlyh\u00e1va, je vhodn\u00e9 \u010dastej\u0161ie opakova\u0165, a\u017e k\u00fdm die\u0165a dan\u00fd typ \u00faloh nezvl\u00e1dne bez probl\u00e9mov.<\/li>\n\n\n\n
  5. Z\u00e1sadne die\u0165a\u0165u jeho v\u00fdkony nehan\u00edme, ak sa mu nie\u010do nepodar\u00ed m\u00f4\u017eeme poveda\u0165 „Nevad\u00ed, nabud\u00face to bude lep\u0161ie.“ Ka\u017ed\u00fd spr\u00e1vne vyrie\u0161en\u00fd pracovn\u00fd list m\u00f4\u017eeme odmeni\u0165 symbolickou odmenou – \u010derven\u00fdm bodom, hviezdi\u010dkou, pe\u010diatkou, pr\u00edpadne d\u00e1me list na v\u00fdstavu. Povzbud\u00edme t\u00fdm die\u0165a do \u010fal\u0161ej pr\u00e1ce.<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

    Ak sa vyskytn\u00fa s die\u0165a\u0165om pri pr\u00e1ci nejak\u00e9 probl\u00e9my, s ktor\u00fdmi si neviete poradi\u0165, obr\u00e1\u0165te sa na u\u010dite\u013eku z materskej \u0161koly, alebo na pedagogicko-psychologick\u00fa porad\u0148u.<\/p>\n\n\n\n

    \u00a0<\/a>A – Jemn\u00e1 motorika<\/strong><\/p>\n\n\n\n

    Cie\u013eom t\u00fdchto cvi\u010den\u00ed je rozv\u00edja\u0165 jemn\u00e9 prstov\u00e9 svalstvo ruky a pohybov\u00fa schopnos\u0165 ruky aby die\u0165a zvl\u00e1dlo p\u00edsanie v \u0161kole. Tr\u00e9nujeme zap\u00ednanie a rozop\u00ednanie gomb\u00edkov, zav\u00e4zovanie \u0161n\u00farok, zap\u00ednanie zipsu. Vhodn\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami s\u00fa:<\/strong> navliekanie kor\u00e1lok, gomb\u00edkov, namot\u00e1va – nie vlny, detsk\u00e9 hry typu mozaiky, modelovanie z plastel\u00edny alebo dr\u00f4tu, kreslenie prstom do piesku, obliekanie b\u00e1bik, strihanie.<\/p>\n\n\n\n

    Vlastn\u00e9 cvi\u010denie:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

    Pred ka\u017ed\u00fdm cvi\u010den\u00edm kresebn\u00e9ho prejavu nech\u00e1me die\u0165a uvo\u013eni\u0165 ruku. Vo vzduchu si rukou sk\u00fa\u0161a pohyb, ktor\u00fd potom bude kresli\u0165, napr. pred „klbkami kr\u00fa\u017ei“ a pod.<\/p>\n\n\n\n

      \n
    1. „Vytrhov\u00e1nky“ – biely list papiera najprv die\u0165a „poma\u013euje“ \u013eubovo\u013enou farbou a potom vytrh\u00e1va jab\u013a\u010dka, listy stromov a pod.<\/li>\n\n\n\n
    2. Vystrihujeme strapce z papiera – die\u0165a strih\u00e1 pr\u00fa\u017eky \u013eubovo\u013ene \u0161irok\u00e9.<\/li>\n\n\n\n
    3. Pod\u013ea mo\u017enosti upevn\u00edme v\u00e4\u010d\u0161\u00ed kus papiera (m\u00f4\u017ee by\u0165 i baliaci) na stenu alebo dvere a nech\u00e1me die\u0165a uvo\u013enenou rukou \u010dm\u00e1ra\u0165 po celej ploche (pohyb lopty, ktor\u00e1 sa g\u00fa\u013ea sem a tam). Najlep\u0161ia na p\u00edsanie je krieda, hrub\u00e1 tuha, nesk\u00f4r voskovka, pastelka.<\/li>\n\n\n\n
    4. Odstrihovanie rohov z papiera – mo\u017eno pou\u017ei\u0165 i star\u00e9 noviny. Die\u0165a odstrihuje jednotliv\u00e9 rohy tak dlho, a\u017e papier rozstrih\u00e1 na mal\u00e9 k\u00fasky (papierov\u00fd sneh).<\/li>\n\n\n\n
    5. Posedia\u010dky cvi\u010d\u00edme dotyky tu\u017eky na vo\u013en\u00fd list papiera – bodky (ako zobkanie kuriatka, sne\u017eenie ).<\/li>\n\n\n\n
    6. Die\u0165a kresl\u00ed uvo\u013enenou rukou na vo\u013en\u00fd list papiera ve\u013ek\u00fd kruh viackr\u00e1t za sebou, ( ot\u00e1\u010danie kolies, namot\u00e1vanie vlny ).<\/li>\n\n\n\n
    7. Strihanie pod\u013ea nakreslen\u00fdch \u010diar – mo\u017eno pou\u017ei\u0165 aj vyma\u013eovan\u00e9 oma\u013eov\u00e1nky, star\u00e9 poh\u013eadnice.<\/li>\n\n\n\n
    8. Cvi\u010denie priamych \u010diar p\u00edsan\u00fdch r\u00f4znym smerom bez pohybu papiera (postoja\u010dky) – na vo\u013en\u00fd list papiera nakresl\u00edme nieko\u013eko r\u00f4znofarebn\u00fdch bodov, die\u0165a ich potom priamymi \u010diarami sp\u00e1ja.<\/li>\n\n\n\n
    9. Cvi\u010denie priamych \u010diar p\u00edsan\u00fdch rovn\u00fdm smerom (posedia\u010dky). Predkresl\u00edme dvojice r\u00f4znofarebn\u00fdch bodov tak, aby ich die\u0165a sp\u00e1jalo vodorovne, smerom z\u013eava doprava (jazda auta, dosky).<\/li>\n\n\n\n
    10. Vystrihovanie zlo\u017eitej\u0161\u00edch obrazcov (predkreslen\u00fd dom\u010dek, kvet, strom, auto).<\/li>\n\n\n\n
    11. Cvi\u010denie kresby doln\u00e9ho obl\u00faka (let vt\u00e1ka, hojda\u010dka). Die\u0165a kresl\u00ed v\u017edy z\u013eava doprava na ve\u013ek\u00fd papier.<\/li>\n\n\n\n
    12. Cvi\u010denie kresby horn\u00e9ho obl\u00faka op\u00e4\u0165 z\u013eava doprava (hory a \u00fadolia, poskoky \u017eaby).<\/li>\n\n\n\n
    13. Die\u0165a vystrihne jednotliv\u00e9 predkreslen\u00e9 geometrick\u00e9 obrazce: \u0161tvorec, trojuholn\u00edk, kruh. Pok\u00fasi sa z nich za pomoci rodi\u010da nalepi\u0165 na \u010fal\u0161\u00ed list papiera obr\u00e1zok – dom\u010dek, vl\u00e1\u010dik, kvet.<\/li>\n\n\n\n
    14. Kreslenie vlnoviek z\u013eava doprava na ve\u013ek\u00fd papier (vlny na mori na pot\u00f4\u010diku).<\/li>\n\n\n\n
    15. Modelovanie z plastel\u00edny (jab\u013a\u010dka, hru\u0161ky, mi\u0161ti\u010dky, zvierat\u00e1).<\/li>\n\n\n\n
    16. \u0160ikm\u00e1 \u010diara zhora dolu – op\u00e4\u0165 pou\u017eijeme ve\u013ek\u00fd list papiera a m\u00e4kk\u00fa ceruzku (pr\u0161\u00ed).<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

      Na cvi\u010denie jemnej motoriky pou\u017eijeme pracovn\u00e9 listy okruhu A.<\/p>\n\n\n\n

      \u00a0<\/a>Ba – Pozornos\u0165 a zrakov\u00e9 vn\u00edmanie<\/strong><\/p>\n\n\n\n

      Cie\u013eom t\u00fdchto cvi\u010den\u00ed je rozvin\u00fa\u0165 postreh, pozornos\u0165, predstavivos\u0165, ktor\u00e9 s\u00fa ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdmi predpokladmi na zvl\u00e1dnutie \u0161kolsk\u00fdch n\u00e1rokov.<\/p>\n\n\n\n

      Vhodn\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami s\u00fa:<\/strong> rozpr\u00e1vanie o obr\u00e1zkoch, triedenie predmetov, skladanie obr\u00e1zkov pod\u013ea predlohy, mozaiky, sklada\u010dky, skladanie obr\u00e1zkov z kociek, pracovn\u00fd zo\u0161it Te\u0161\u00edme sa do \u0161koly.<\/p>\n\n\n\n

        \n
      1. Rozli\u0161ujeme predmety v okol\u00ed – die\u0165a v miestnosti uk\u00e1\u017ee na v\u0161etky veci gu\u013eat\u00e9, dreven\u00e9, \u010derven\u00e9 a pod. Vonku m\u00f4\u017ee h\u013eada\u0165 aut\u00e1 rovnakej farby, zna\u010dky, rovnako vysok\u00e9 budovy a pod.<\/li>\n\n\n\n
      2. V krabi\u010dke medzi ve\u013ek\u00fdmi gomb\u00edkmi h\u013ead\u00e1me mal\u00fd, medzi modr\u00fdmi guli\u010dkami \u010derven\u00e9, medzi rovnak\u00fdmi kockami jednu odli\u0161n\u00fa.<\/li>\n\n\n\n
      3. Triedenie drobn\u00fdch predmetov pod\u013ea:\n
          \n
        1. farby – na jednu stranu \u010derven\u00e9 kocky, na druh\u00fa modr\u00e9.<\/li>\n\n\n\n
        2. ve\u013ekosti – ve\u013ek\u00e9 a mal\u00e9 gombi\u010dky, kor\u00e1lky, kocky a pod.<\/li>\n\n\n\n
        3. materi\u00e1lu – veci sklen\u00e9, dreven\u00e9 , kovov\u00e9, z umelej hmoty.<\/li>\n<\/ol>\n<\/li>\n\n\n\n
        4. Zo z\u00e1paliek postav\u00edme nieko\u013eko rovnak\u00fdch obr\u00e1zkov (dom\u010deky, vl\u00e1\u010diky a pod.), z nich iba jeden je \u00fapln\u00fd a u ostatn\u00fdch v\u017edy niektor\u00e1 zo z\u00e1paliek ch\u00fdba. Die\u0165a potom ch\u00fdbaj\u00face z\u00e1palky dop\u013a\u0148a tak, aby v\u0161etky obr\u00e1zky boli \u00fapln\u00e9. T\u00fato hru m\u00f4\u017eeme hra\u0165 aj naopak – die\u0165a n\u00e1m postav\u00ed jeden kompletn\u00fd obr\u00e1zok a jeden ne\u00fapln\u00fd a my „h\u00e1dame“, kde ch\u00fdbaj\u00fa z\u00e1palky.<\/li>\n\n\n\n
        5. Podobne m\u00f4\u017eeme predkresli\u0165 ved\u013ea jedn\u00e9ho \u00fapln\u00e9ho obr\u00e1zku nieko\u013eko ne\u00fapln\u00fdch, ktor\u00e9 m\u00e1 die\u0165a dokresli\u0165.<\/li>\n\n\n\n
        6. Vyh\u013eada\u0165 medzi nieko\u013ek\u00fdmi obr\u00e1zkami rovnak\u00e9 – pou\u017eijeme obr\u00e1zky z Pexesa, vyberieme spo\u010diatku iba 4 dvojice, potom osem. Ak sa die\u0165a\u0165u triedenie obr\u00e1zkov dar\u00ed bez ve\u013ek\u00fdch probl\u00e9mov, zahr\u00e1me sa s n\u00edm hru pod\u013ea n\u00e1vodu- za\u010d\u00edname op\u00e4\u0165 s men\u0161\u00edm po\u010dtom dvoj\u00edc.<\/li>\n\n\n\n
        7. Rozstrih\u00e1me jednoduch\u00fd obr\u00e1zok (poh\u013eadnicu, obr\u00e1zok z \u010dasopisu) na 2-3 kusy a die\u0165a ju sklad\u00e1. Postupne zvy\u0161ujeme n\u00e1ro\u010dnos\u0165 a obr\u00e1zky strih\u00e1me na men\u0161ie a nepravidelnej\u0161ie tvary.<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

          Na cvi\u010denie pozornosti a zrakov\u00e9ho vn\u00edmania pou\u017eijeme pracovn\u00e9 listy okruhu B.<\/p>\n\n\n\n

          \u00a0<\/a>Bb – Sluchov\u00e9 vn\u00edmanie<\/strong><\/p>\n\n\n\n

          Cie\u013eom cvikov zvy\u0161uj\u00facich schopnos\u0165 sluchov\u00e9ho rozli\u0161ovania je pripravi\u0165 die\u0165a na \u010d\u00edtanie a p\u00edsanie.
          K tomu je potrebn\u00e9, aby die\u0165a poznalo rytmus jednotliv\u00fdch slov, \u010dlenilo slov\u00e1 na slabiky, po\u010dulo izolovane jednotliv\u00e9 hl\u00e1sky v jednotliv\u00fdch jednoduch\u00fdch slov\u00e1ch, diferencovalo tvrd\u00e9 a m\u00e4kk\u00e9 slabiky, znel\u00e9 a neznel\u00e9 hl\u00e1sky (dy – di, ty – ti, ny – ni, b – d, c – z …) v slov\u00e1ch. V\u00fdraznej\u0161ie \u0165a\u017ekosti v tejto oblasti m\u00f4\u017eu nasta\u0165 u det\u00ed s poruchami re\u010di, kde je potrebn\u00e1 logopedick\u00e1 n\u00e1prava. V pr\u00edpade, \u017ee die\u0165a logop\u00e9da nav\u0161tevuje, doporu\u010dujeme poradi\u0165 sa s n\u00edm v \u010fal\u0161\u00edch vhodn\u00fdch cvikoch. Vhodn\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami s\u00fa:<\/strong> po\u010d\u00favanie hudby, rozpr\u00e1vok, rozpr\u00e1vanie o po\u010d\u00favan\u00fdch rozpr\u00e1vkach, opakovanie rytmov, hry so slovami.<\/p>\n\n\n\n

          Cvi\u010denie sluchu:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

            \n
          1. Hra: „Odkia\u013e to bolo?“ Die\u0165a zavrie o\u010di a my za\u0165uk\u00e1me alebo udrieme do n\u00e1bytku a p\u00fdtame sa: „Odkia\u013e to bolo? Uk\u00e1\u017e mi, odkia\u013e sa to ozvalo.“<\/li>\n\n\n\n
          2. Hra: „\u010co to bolo?“ Die\u0165a zavrie o\u010di a my za\u0161u\u0161t\u00edme papierom, cinkneme ly\u017eicou o tanier, buchneme kladivkom a pod. P\u00fdtame sa: „\u010co to bolo? Ak\u00fd zvuk si po\u010dul?“<\/li>\n\n\n\n
          3. V miestnosti schov\u00e1me bud\u00edk, nech\u00e1me ho tika\u0165, alebo zvoni\u0165 a pod\u013ea zvuku ho die\u0165a h\u013ead\u00e1.<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

            Cvi\u010denie rytmu:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

              \n
            1. Vytliesk\u00e1vame jednoduch\u00e9 riekanky a pesni\u010dky (Pec n\u00e1m spadla, Jedna druhej riekla). Mo\u017eno pou\u017ei\u0165 aj detsk\u00e9 kni\u017eky – leporel\u00e1.<\/li>\n\n\n\n
            2. Spolu s die\u0165a\u0165om vytliesk\u00e1vame jednoduch\u00e9 slov\u00e1, napr. mama. Najsk\u00f4r ho spolu vyslov\u00edme a ak die\u0165a bez \u0165a\u017ekost\u00ed s nami slovo vytlieska, povieme: „Vytlieskaj slovo s\u00e1m, nahlas ho vyslovuj pod\u013ea rytmu.“ My ur\u010d\u00edme, \u010di pod\u013ea hl\u00e1sok, alebo slab\u00edk. Predriekame \u010fal\u0161ie slov\u00e1. Postupne zvy\u0161ujeme n\u00e1ro\u010dnos\u0165 po\u010dtom slab\u00edk v slove a\u017e ke\u010f die\u0165a bezchybne zvl\u00e1dne kr\u00e1tke slov\u00e1.<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

              Cvi\u010denie sluchovej anal\u00fdzy:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                \n
              1. Polo\u017e\u00edme na st\u00f4l nieko\u013eko predmetov (hra\u010dky, predmety dennej potreby pod.) a vyslov\u00edme prv\u00fa slabiku niektor\u00e9ho z nich. Die\u0165a m\u00e1 potom slovo doplni\u0165 napr. „Ktor\u00e1 z vec\u00ed na stole za\u010d\u00edna na b\u00e1?“ Die\u0165a dopln\u00ed b\u00e1bika. Ak je t\u00e1to hra pre die\u0165a pr\u00edli\u0161 zlo\u017eit\u00e1 na predmet uk\u00e1\u017eeme: Uk\u00e1\u017eeme na b\u00e1biku a povieme: „b\u00e1“ a die\u0165a dopln\u00ed „bika“. Podobne pero, zo\u0161it, tanier.<\/li>\n\n\n\n
              2. „H\u00e1daj, ktor\u00e9 slovo si mysl\u00edm?“ Povieme prv\u00fa slabiku slova, ktor\u00e9 si mysl\u00edme, napr. „ka“ a die\u0165a h\u00e1da: kab\u00e1t, kalend\u00e1r, ka\u010dka, kamar\u00e1t a pod. T\u00fato hru m\u00f4\u017eeme obmeni\u0165 na h\u013eadanie bli\u017e\u0161ie ur\u010denej veci, napr.: „Je to v izbe, stoj\u00ed to pri stole a za\u010d\u00edna to ….lam. \u010co je to?“ (lampa).<\/li>\n\n\n\n
              3. Rozli\u0161ovanie jednotliv\u00fdch zvukovo podobn\u00fdch slab\u00edk a hl\u00e1sok: „Poviem ti dve slov\u00e1, ty si ich e\u0161te raz nahlas zopakuje\u0161 a povie\u0161, \u010di s\u00fa alebo nie s\u00fa celkom rovnak\u00e9 ako dvoji\u010dky.“ brum-bram, pes-pas, cvak-cvek, cimk-cink, pes-les, kosa-koza, bram-pram, sak-cak, bal-pal, bram-bram, dyk-dik a \u010fal\u0161ie dvojice podobne znej\u00facich slov (aj nezmyseln\u00fdch).<\/li>\n\n\n\n
              4. Rovnak\u00e1 hl\u00e1ska na za\u010diatku slov: „Zahr\u00e1me sa hru. Ja ti poviem slovo a ty sk\u00fasi\u0161 vymyslie\u0165 in\u00e9, ktor\u00e9 za\u010d\u00edna rovnako. Napr. ta\u0161ka.“ Die\u0165a pokra\u010duje tabu\u013ea, telef\u00f3n ap. Pri h\u013eadan\u00ed slov sa m\u00f4\u017eeme s die\u0165a\u0165om strieda\u0165.<\/li>\n\n\n\n
              5. Odli\u0161n\u00e9 samohl\u00e1sky a spoluhl\u00e1sky v slov\u00e1ch na za\u010diatku: Povieme: „\u010co po\u010duje\u0161 na za\u010diatku slova pes…po\u010dujem tam p, v\u0161ak? A \u010do po\u010dujeme na za\u010diatku slova les?“ – dom, koza, auto, Eva, at\u010f.<\/li>\n\n\n\n
              6. Odli\u0161n\u00e9 samohl\u00e1sky a spoluhl\u00e1sky v slov\u00e1ch na konci: „Povedz mi, \u010do po\u010duje\u0161 na konci slova pes…po\u010dujeme tam s, v\u0161ak? A \u010do po\u010duje\u0161 na konci slova dom?“ – les, at\u010f.<\/li>\n\n\n\n
              7. Ur\u010denie miesta hl\u00e1sky v slov\u00e1ch: „Povedz mi, \u010do po\u010duje\u0161 v slove pes…p… Povedz si to – p – pes.“ Ak die\u0165a porozumie \u00falohe, p\u00fdtame sa \u010falej: „Kde …p…po\u010duje\u0161?“ Die\u0165a odpovie : „Na za\u010diatku.“ podobne: „Kde po\u010duje\u0161 …l… v slove les?“ Toto cvi\u010denie je ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 a nie v\u0161etky deti s\u00fa schopn\u00e9 r\u00fdchlo ho zvl\u00e1dnu\u0165.<\/li>\n\n\n\n
              8. Ak sa n\u00e1m podar\u00ed u die\u0165a\u0165a navodi\u0165 sluchov\u00e9 rozli\u0161ovanie jednotliv\u00fdch hl\u00e1sok, m\u00f4\u017eeme prejs\u0165 ku cvi\u010deniu jednoduch\u00e9ho rozkladu slab\u00edk a jednoslabi\u010dn\u00fdch slov: „Ak povieme ma ( vyslov\u00edme naraz cel\u00fa slabiku ) po\u010dujeme tam „m-a, v\u0161ak? ( vyslov\u00edme nahlas po hl\u00e1skach ) Rozumie\u0161 tomu? Sk\u00fas rovnako rozlo\u017ei\u0165 mo, mi, mu, pa, pi, pu, pes, les, m\u00e1j, h\u00e1j, mama“. Op\u00e4\u0165 postupne zvy\u0161ujeme n\u00e1ro\u010dnos\u0165 a\u017e ke\u010f die\u0165a zvl\u00e1dne najprv slabiky prejdeme na jednoslabi\u010dn\u00e9 slov\u00e1, dvojslabi\u010dn\u00e9, at\u010f.<\/li>\n\n\n\n
              9. Ko\u013eko slov m\u00e1 veta? Hovor\u00edme die\u0165a\u0165u kr\u00e1tke 3-4 slovn\u00e9 vety. Die\u0165a m\u00e1 h\u00e1da\u0165 ko\u013eko slov po\u010dulo, poveda\u0165 nahlas ka\u017ed\u00e9 slovo osobitne, zatlieska\u0165 to\u013ekokr\u00e1t ko\u013eko slov po\u010dulo a m\u00f4\u017ee zap\u00edsa\u0165 na papier \u010diarkami po\u010det slov.<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

                Napr.:<\/p>\n\n\n\n

                Rodi\u010d povie: „Eva vol\u00e1 mamu.“
                Die\u0165a odpoved\u00e1 : „Eva – vol\u00e1 – mamu.“ 3 slov\u00e1,
                Die\u0165a zap\u00ed\u0161e : – – –<\/p>\n\n\n\n

                \u00a0<\/a>C – Pam\u00e4\u0165<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                Cie\u013eom t\u00fdchto cvi\u010den\u00ed je zv\u00fd\u0161i\u0165 schopnos\u0165 zapam\u00e4tania. Ak nem\u00e1 die\u0165a primerane rozvinut\u00fa pam\u00e4\u0165, m\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee mu unikaj\u00fa drobn\u00e9 pokyny d\u00f4le\u017eit\u00e9 k vykonaniu \u010fal\u0161\u00edch \u010dinnost\u00ed a jeho v\u00fdkon potom kles\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

                  \n
                1. Hra: \u010co ch\u00fdba na stole? Na st\u00f4l polo\u017e\u00edme nieko\u013eko \u013eubovo\u013en\u00fdch predmetov (6-8),potom niektor\u00fd schov\u00e1me a die\u0165a h\u00e1da, \u010do ch\u00fdba.<\/li>\n\n\n\n
                2. Hra: \u010co sa zmenilo?\n
                    \n
                  1. V miestnosti premiestnime niektor\u00fd predmet a die\u0165a m\u00e1 postrehn\u00fa\u0165 zmenu v usporiadan\u00ed.<\/li>\n\n\n\n
                  2. \u010co sa zmenilo na mame, na ceste do M\u0160 a pod.<\/li>\n\n\n\n
                  3. Postav\u00edme stavbu z kociek a op\u00e4\u0165 po prezret\u00ed nie\u010do zmen\u00edme.<\/li>\n<\/ol>\n<\/li>\n\n\n\n
                  4. N\u00e1cvik pam\u00e4ti pre slovn\u00e9 celky za\u010d\u00edname s \u010d\u00edtan\u00edm jednoduch\u00fdch riekaniek s obr\u00e1zkami. \u010c\u00edtame najprv sami, potom pri opakovan\u00ed nech\u00e1me die\u0165a jednoduch\u00e9 slovn\u00e9 celky dop\u013a\u0148a\u0165, opakova\u0165, a\u017e postupne zvl\u00e1dne riekanky cel\u00e9.<\/li>\n\n\n\n
                  5. Nech\u00e1me die\u0165a vybavova\u0165 jednoduch\u00e9 odkazy, rozpr\u00e1va\u0165 \u010do robilo v na\u0161ej nepr\u00edtomnosti a pod.<\/li>\n\n\n\n
                  6. Die\u0165a\u0165u povieme vetu – najprv s piatimi slovami, napr.: „Peter vstal a umyl sa.“ Die\u0165a vetu opakuje. Po\u010det slov vo vet\u00e1ch postupne zvy\u0161ujeme.<\/li>\n\n\n\n
                  7. Pri \u010d\u00edtan\u00ed pr\u00edbehov a rozpr\u00e1vok sledujeme pozornos\u0165 die\u0165a\u0165a. Ak je unaven\u00e9, prestaneme a pokra\u010dujeme o chv\u00ed\u013eu. Potom die\u0165a nech\u00e1me rozpr\u00e1va\u0165 samostatne, najprv za pomoci obr\u00e1zkov- je nutn\u00e9 vybera\u0165 bohato ilustrovan\u00e9 knihy alebo \u010dasopisy pre deti (Slnie\u010dko, kreslen\u00e9 seri\u00e1ly a pod.)<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

                    Na cvi\u010denie pam\u00e4ti s\u00fa pracovn\u00e9 listy okruhu C.<\/p>\n\n\n\n

                    \u00a0<\/a>D – Myslenie<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                    Cie\u013eom t\u00fdchto cvi\u010den\u00ed je zv\u00fd\u0161i\u0165 schopnos\u0165 logick\u00e9ho uva\u017eovania die\u0165a\u0165a. Pre rozvoj myslenia je d\u00f4le\u017eit\u00e9 podporova\u0165 die\u0165a v logickom uva\u017eovan\u00ed. Die\u0165a\u0165u nech\u00e1me mo\u017enos\u0165 \u00falohy samostatne dokon\u010di\u0165, pri\u010dom s n\u00edm h\u013ead\u00e1me mo\u017en\u00e9 rie\u0161enia. Pr\u00edpadn\u00e9 ne\u00faspechy netrest\u00e1me.<\/p>\n\n\n\n

                    S\u00fa\u010dasne s rozvojom myslenia a uva\u017eovania sa rozv\u00edja i re\u010d die\u0165a\u0165a. K tomu v\u00fdrazne prispieva i ka\u017edodenn\u00e9 rozpr\u00e1vanie s die\u0165a\u0165om, \u010di sme u\u017e s n\u00edm na prech\u00e1dzke, nakupujeme a pod. M\u00f4\u017eeme s die\u0165a\u0165om hovori\u0165 o be\u017en\u00fdch veciach (napr. ideme k\u00fapi\u0165 nieko\u013eko vec\u00ed, po\u017eiadame die\u0165a, \u010do n\u00e1m m\u00e1 pripomen\u00fa\u0165 – tr\u00e9nujeme t\u00fdm pam\u00e4\u0165 a orient\u00e1ciu v be\u017en\u00fdch \u017eivotn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch), o tom, \u010do robilo die\u0165a v na\u0161ej nepr\u00edtomnosti a naopak i my m\u00f4\u017eeme rozpr\u00e1va\u0165 svoje z\u00e1\u017eitky. Pok\u00fasime sa nepou\u017e\u00edva\u0165 odpove\u010f: „Teraz mi daj pokoj, nem\u00e1m \u010das!“ Odpovieme na ka\u017ed\u00fa ot\u00e1zku.<\/p>\n\n\n\n

                    Vlastn\u00e9 cvi\u010denia:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                      \n
                    1. Rozli\u0161ovanie vec\u00ed pod\u013ea jedn\u00e9ho znaku:\n
                        \n
                      1. farby: „Povedz, ktor\u00e9 veci okolo s\u00fa \u010derven\u00e9?“ (zelen\u00e9,…)<\/li>\n\n\n\n
                      2. tvaru: „H\u00e1daj, \u010do je gu\u013eat\u00e9, hranat\u00e9, obd\u013a\u017enikov\u00e9,“ ap. (gu\u013eat\u00e9, hranat\u00e9 …tvaru)<\/li>\n\n\n\n
                      3. materi\u00e1lu: „N\u00e1jdi, \u010do je zo skla, dreva, \u017eeleza,“ at\u010f.<\/li>\n<\/ol>\n<\/li>\n\n\n\n
                      4. Vymenovanie ur\u010dit\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed pod\u013ea jedn\u00e9ho podstatn\u00e9ho znaku „Budeme si rozpr\u00e1va\u0165, \u010do v\u0161etko rastie na stromoch. Ja poviem jedno slovo, potom zase ty a kto toho viac uh\u00e1dne.“ \u010ealej men\u00edme situ\u00e1cie napr.: kto v\u0161etko beh\u00e1, \u010do m\u00e1 koles\u00e1, kde \u017eije.<\/li>\n\n\n\n
                      5. Hra: Let\u00ed, let\u00ed, v\u0161etko let\u00ed…<\/li>\n\n\n\n
                      6. Vymenujte skupinu slov a die\u0165a m\u00e1 poveda\u0165, \u010do maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9, \u010d\u00edm s\u00fa rovnak\u00e9 (pomenova\u0165 veci jedn\u00fdm slovom) napr. jablko, hru\u0161ka, slivka, to je … ovocie, bicykel, motocykel, lietadlo to s\u00fa dopravn\u00e9 prostriedky (oble\u010denie, n\u00e1bytok, p\u00edsacie potreby). Ak die\u0165a v tomto cvi\u010den\u00ed zlyh\u00e1va, pracujeme opa\u010dne: „Budeme pomen\u00fava\u0165 ovocie, ktor\u00e9 pozn\u00e1me, ja jedno, ty jedno“ ( dopravn\u00e9 prostriedky, oble\u010denie at\u010f.) Pri bud\u00facom cvi\u010den\u00ed dopln\u00edme \u010fal\u0161\u00edm nov\u00fdm slovom.<\/li>\n\n\n\n
                      7. Vytvorenie vety z troch slov.
                        Povieme 3 slov\u00e1, napr.: „Janko – lopta – h\u00e1dza\u0165“ a die\u0165a z nich vytvor\u00ed vetu…“Janko h\u00e1d\u017ee loptu.“<\/li>\n\n\n\n
                      8. Rozpr\u00e1va\u0165 pod\u013ea vybran\u00fdch obr\u00e1zkov (Slnie\u010dko).<\/li>\n\n\n\n
                      9. Rie\u0161enie situ\u00e1ci\u00ed: „\u010co by sa stalo, keby si \u0161iel von v pono\u017ek\u00e1ch?“ (…keby si sa na kri\u017eovatke nepoobzeral, keby sme \u0161li nak\u00fapi\u0165 bez pe\u0148az\u00ed a pod.). \u010co sprav\u00ed\u0161, ke\u010f padne\u0161 a rozbije\u0161 si koleno a pod.<\/li>\n\n\n\n
                      10. Povieme vetu s nespr\u00e1vnym obsahom a die\u0165a m\u00e1 pozna\u0165, \u010do je tam zle, napr.: „V lete pad\u00e1 sneh, v zime sa chod\u00edme k\u00fapa\u0165.“ „So\u013e je sladk\u00e1, cukor je slan\u00fd.“<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

                        K cvi\u010deniu myslenia patria pracovn\u00e9 listy okruhu D.<\/p>\n\n\n\n

                        \u00a0<\/a>E – Matematick\u00e9 predstavy<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                        Cie\u013eom t\u00fdchto cvi\u010den\u00ed je zvl\u00e1dnu\u0165 z\u00e1klady na utv\u00e1ranie matematick\u00fdch pojmov. Nacvi\u010dujeme porovn\u00e1vanie ve\u013ekost\u00ed, porovn\u00e1vanie mno\u017estva (pojmy rovnako, viac, menej), porovn\u00e1vanie priestorov\u00fdch a \u010dasov\u00fdch vz\u0165ahov. Orient\u00e1cia v po\u010dte do 10.<\/p>\n\n\n\n

                        Vhodn\u00fdmi hrami s\u00fa:<\/strong> \u010clove\u010de nehnevaj sa, Domino, triedenie predmetov pod\u013ea ve\u013ekosti, mno\u017estva, tvaru, po\u010dtu ap.<\/p>\n\n\n\n

                          \n
                        1. Ur\u010dovanie mno\u017estva: Priprav\u00edme pred die\u0165a 2 h\u0155bky gomb\u00edkov, kociek at\u010f. P\u00fdtame sa: „Kde je viac?…Kde je menej?“ Nezabudnime na 2 h\u0155bky s rovnak\u00fdm po\u010dtom.<\/li>\n\n\n\n
                        2. Porovn\u00e1vanie mno\u017estva pomocou grafick\u00e9ho zn\u00e1zornenia: Nakresl\u00edme pod seba nieko\u013eko koliesok (10), ved\u013ea potom nieko\u013eko \u0161tvor\u010dekov tak, aby die\u0165a jednotliv\u00e9 dvojice mohlo sp\u00e1ja\u0165 \u010diarami. Po spojen\u00ed sa p\u00fdtame: „Ktor\u00fdch obr\u00e1zkov je viac?“ Pri nerovnakom mno\u017estve geometrick\u00fdch obrazcov potom zostan\u00fa nadpo\u010detn\u00e9 nep\u00e1rne obrazce a die\u0165a si n\u00e1zorne uvedomuje pojem mno\u017estva.<\/li>\n\n\n\n
                        3. Hr\u00e1me: „\u010clove\u010de, nezlob se“ (Cvi\u010denie orient\u00e1cie v z\u00e1kladnom po\u010dte do 6.).<\/li>\n\n\n\n
                        4. Na vo\u013en\u00fd list papiera nakresl\u00edme kolieska, \u0161tvorce, trojuholn\u00edky. Jeden z nich v\u017edy vypln\u00edme ur\u010dit\u00fdm po\u010dtom bodiek napr. \u0161tvorec dvoma, koliesko troma, trojuholn\u00edk \u0161tyrmi. Die\u0165a potom ostatn\u00e9 vo\u013en\u00e9 obr\u00e1zky dop\u013a\u0148a rovnak\u00fdm po\u010dtom bodiek.<\/li>\n\n\n\n
                        5. Nakresl\u00edme ur\u010dit\u00fd po\u010det geometrick\u00fdch obrazcov na jeden riadok ved\u013ea seba (napr. 5 koliesok, pod to na \u010fal\u0161\u00ed riadok 3 \u0161tvorce a pod.) a die\u0165a potom nakresl\u00ed rovnak\u00fd po\u010det samo.<\/li>\n\n\n\n
                        6. Cvi\u010d\u00edme pojmy hore, dole, uprostred, vezmeme nejak\u00fd predmet a d\u00e1vame ho na r\u00f4zne miesta stola. Die\u0165a hovor\u00ed: „Je na stole, je pod stolom“ a pod.<\/li>\n\n\n\n
                        7. Nakresl\u00edme jednoduch\u00fd obr\u00e1zok alebo vodorovn\u00fa \u010diar a na \u0148u farebn\u00e9 kolieska, in\u00e9 pod \u0148u a die\u0165a hovor\u00ed: „Je nad \u010diarou, pod \u010diarou.“ Rovnako m\u00f4\u017eeme pou\u017ei\u0165 jednoduch\u00fd obr\u00e1zok z detskej knihy \u010di \u010dasopisu („Povedz mi, \u010do vid\u00ed\u0161 hore…“ „Kde je nakreslen\u00fd na obr\u00e1zku …..?“)<\/li>\n\n\n\n
                        8. Orient\u00e1cia v \u010d\u00edseln\u00fdch vz\u0165ahoch do 10. Nau\u010d\u00edme die\u0165a riekanku: 1,2,3,4,5,6,7,8,9, zavrite si chal\u00fapku, vlezie v\u00e1m tam medve\u010f.<\/li>\n\n\n\n
                        9. Priprav\u00edme si 3 papiere. Na 2 krajn\u00e9 ned\u00e1me ni\u010d a na prostredn\u00fd 4 gomb\u00edky. Na prv\u00fd vo\u013en\u00fd papier potom d\u00e1 die\u0165a menej gomb\u00edkov ako je na prostrednom, na tret\u00ed gomb\u00edkov viac.<\/li>\n\n\n\n
                        10. Zorad\u00edme do radu 10 kociek r\u00f4znych farieb a p\u00fdtame sa: „Ko\u013ek\u00e1 kocka je \u010derven\u00e1?“ „Podaj mi \u0161tvrt\u00fa kocku!“ ( piatu, druh\u00fa, posledn\u00fa, hne\u010f za prvou, hne\u010f pred tre\u0165ou, v\u0161etky za druhou, v\u0161etky pred \u0161tvrtou a pod.).<\/li>\n\n\n\n
                        11. Pok\u00fa\u0161ame sa navodi\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 po\u010dtov\u00e9 oper\u00e1cie pomocou n\u00e1zoru. „Ke\u010f m\u00e1\u0161 2 kocky (die\u0165a\u0165u kocky najprv skuto\u010dne d\u00e1me), ko\u013eko bude\u0161 ma\u0165 kociek, ke\u010f ti jednu prid\u00e1me?“(vezmeme). Pou\u017eijeme 10 kociek. Ak die\u0165a pomocou kociek pochop\u00ed podstatu s\u010d\u00edtania a od\u010d\u00edtania, sk\u00fa\u0161ame to ist\u00e9, ale bez kociek. Die\u0165a sa pok\u00fa\u0161a kocky si predstavova\u0165. Pri tomto cvi\u010den\u00ed neprekra\u010dujeme po\u010det 5.<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n

                          Na cvi\u010denie matematick\u00fdch predst\u00e1v pou\u017eijeme listy okruhu E.<\/p>\n\n\n\n

                          Vhodn\u00e1 literat\u00fara pre deti pred\u0161kolsk\u00e9ho veku<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                          Filc\u00edk: Peter a Hanka \u010dakaj\u00fa n\u00e1v\u0161tevu (Albatros, Praha 1982)
                          Van\u010durov\u00e1: Filip berie rozum do hrsti
                          Van\u010durov\u00e1: Bystrozrak\u00fd Filip
                          Van\u010durov\u00e1: Filip detekt\u00edvom
                          Veberov\u00e1, \u010cern\u00e1: \u010co k tomu patr\u00ed (Albatros, Praha 1978)
                          Veberov\u00e1 a kol.: Te\u0161\u00edme sa do \u0161koly

                          Knihy pre rodi\u010dov
                          Honek, T.: Hrou pripravujeme na \u0161kolu, SPN, Praha 1981
                          Hou\u0161ka,T.: \u0160kola hrou,T. Hou\u0161ka, V\u00e1clavkova 2, Praha 6,1991<\/p>\n\n\n\n

                          Rozpis vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch \u010dinnost\u00ed do 10 t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9ho cyklu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                          1. T\u00dd\u017dDE\u0147<\/strong><\/p>\n\n\n\n